zalievam si červené šípky s materinou dúškou.
zohnať dom nieje problém. ale čo potom v takom dome. čo robiť ráno keď sa zobudíš. v tom dome.
drahá čo sa trápi, že nerozumie básni.(...tak veľa závisí na červenom fúriku,omývanom dažďovou vodou,pri bielych kuratách...) ešte pred 2 rokmi rozumela. dokelu. vtedy som nechápala. dnes asi ešte stále nechápem. ale som k tomu bližšie. a ten obraz sa mi páči.
bolo príjemné ísť po tých lúkach šedivých, nezasnežených. a mať ruku v jeho. aj vo vrecku jeho. rozprávať sa o faunoch, ťavách, otrepanej mone líze. teraz sneží. konečne. ľudia to odhrabujú. z áut. z chodníkov. nosia dáždniky. a niesú radi. keď sneží. teraz a tu. (malo snežiť na vianoce predsa. načo teraz.)
píšeme si o starobe slovami. ohnutá. vráščitá. šeď. potom sa strašne smejeme.
"ty budeš vkuse potiť z brucha. liany z fantázie. proste budeš pri piecke zábavná."
"nuž nemôže byť každý hlboká vedma."
"ale nejde ani tak o to. lebo každý je v podstate vedma. len každý to prejavuje inak. ty máš v tom dľa mňa nejakú roztrieštenú onú..nemoc."
lydka pozerá skoky na lyžiach a počíta matiku.
alica prišla na bielej felícii s čokoládovou deli. rozprávame sa o fotkách. veľmi pomaly. v mojom sne. v skutočnosti len posiela smajlov.
marha si farbí vlasy na blond. bruno jej zatiaľ pečie koláč. v kuchyni. dole po drevených schodoch.
perfektný ide autom na východ.
gabo varí čínu.
monča daruje krv.
michal vidí sám seba vo filme.
natálka lyžuje na pretekoch.
anna štrikuje ponožku.
kika s veronikou idú na návštevu. do tureckej.
janovi rodičia idú pozreť janove bábätko. cez sneh. so psom.
kaťa tu má rumunku. a pokazilo sa jej auto.
a on.on si asi číta.
a ja to všetko sledujem.